Druhohory
Vznik územia obce začína na začiatku jury. Roztváraním Severného okraja Tetydy sa vytvoril
Váhický oceán, ktorý stykom s južnejšími jednotkami sa narušil a začala jarmutská fáza.
Treťohory
Tlakom a následnou eróziou vzniká bradlové pásmo. Šambrónsko- kamenické (resp. hromošsko- kamenické) štruktúrne pásmo je široké asi 5 km, pričom z juhozápadnej strany tesne sleduje úsek pieninského bradlového pásma v dĺžke cca 40 km v úseku pri Novej Ľubovni po oblasť severovýchodu Sabinova.
Šambronsko – kamenické pásmo tvoria dve kulisovité zostupujúce zložité brachaantiformné megaštruktúry s osami z. a v. až zsz – vjv smeru, ktoré vo vzťahu k ohraničeniu šarišsko – kamenického pásma a bradlového pásma sú mierne diagonálne. Západnejšia antiforma bola nazvané Šambronská, východnejšie Kamenická. V obci Kamenica, sa vytvára pruh malých izolovaných czorsztynských bradiel južnejšej kulisy, so striedaním subvertikálnych šupín s pieninskou a czorsztynskou sukcesiou.
Vrásový systém má odlišnú genézu. Pozostáva z veľkorozmerných antiklinálnych zalomených vrás, vytvorených v hrubých telesách šambronských zlepencov, medzi ktorými sú ílovcové sedimenty intenzívne disharmonicky prevrásnené. Osové roviny sú strmo uklonené na sever. Vrásnený komplex sa tu komplexne odlepil od podložia a teda vznikli početné prešmykové zlomy, ktoré na základe celkovej geometrie interpretujeme ako veľmi strmé, čiastočne slepé prešmyky.
Osi týchto veľkých brachyantiforiem Šambronská a Kamenická sú postavené šikmo proti hraniciam šambronsko – kamenického pásma a bradlového pásma, čo naznačuje dextrálny posuvný pohyb v tejto zóne. Vytvorenie šambronsko – kamenický antiformných zväzkov pokladáme za dôsledok transgresie v zóne zmerného posunu pribradlovej zóny, ale oddeľujúce šambronsko – kamenického pásma od bradlového pásma ako primárnu plochu presunu. Je to v skutočnosti ďalekosiahly bočný posun (strike – slip), ktorý nepochybne amputoval severovýchodné okrajové časti vnútrokarpatskej paleogénnej panvy.
V oblasti širokého okolia Kamenice a Sabinova dominujú zlomy súbežné s priebehom bradlového pásma. Najvýraznejšie z nich sú tie, ktoré limitujú východné zakončenie šambronsko – kamenickej elevácie. Priečne zlomy (sv.-jz. smeru) sa tu prejavujú segmentovaním šambronsko – kamenického pásma, pričom sa tu našli aj dôkazy o ich existencii a fungovaní už v paleogénnom období.
Zdroje:
Aubrecht, R., Sýkora, M., 2004. Jurassic-Cretaceous Evolution of the Czorsztyn Unit (Pieniny Klippen Belt, Western Carpathians): New Aspects. Geolines, 17, s. 15-16
Plašienka, D., Mikuš, V., 2010. Geologická stavba pieninského a šarišského úseku bradlového pásma medzi Litmanovou a Drienicou na východnom Slovensku. Mineralia Slovaca, 42, 2, s. 155-178
Vass, D. a i. 1988. Vysvetlivky k mape Regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR 1:500 000. 1. vyd. Bratislava: Geologiský ústav Dionýza Štúra , 1988.