PODOBA HRADU V 1. POLOVICI 16. STOROČIA

3D model hradu bez použitia aplikáciehttps://skfb.ly/oNBr6

Ak si chcete prezerať model cez AR android aplikáciu, návod je v dolnej časti stránky. Toto riešenie je ideálne, pokiaľ sa nachádzate priamo na hrade. Na hrade je osadený aj QR kód.

Výsledkom projektu je model časti hradu s jeho podobou pred dobytím v roku 1556. V tejto etape je prezentovaná podoba východného hradného paláca. Hrad Kamenica je ruinou, ktorá má zachovanej len málo architektúry a jej prvkov, preto je renesančná podoba hradu len predpokladaná, avšak vychádza zo všetkých známych vedeckých poznatkov. Cieľom projektu bol posun v prezentácii kultúrneho dedičstva Kamenice. Nakoľko zachovaný stav hradu nedovoľuje návštevníkom vytvoriť si presnejšiu predstavu o podobe hradu, dokážu si ho zosobniť vďaka vytvorenej aplikácii s 3D modelom. Výsledná aplikácia ponúka návštevníkom rozšírenú realitu východného palácového komplexu hradu Kamenica. Snahou pri tvorbe modelu nebolo riešenie detailov architektúry, ale najmä samotnej hmoty. Pri prípadných nových odborných zisteniach bude model upravený. Do budúcna sa počíta s doplnením podoby západnej časti hradu.  

Autori: Mgr. art. Tomáš Haviar, Mgr. Peter Ďurica, spolupráca Maroš Keruľ

POPIS PRÁC NA MODELI HRADU

V prvom kroku prebehla v teréne dokumentácia súčasného stavu hradného kopca a vytvorenie jeho 3D modelu. Súčasne s tvorbou modelu prebiehala analýza všetkých odborných poznatkov – pamiatkových archeologických výskumov, architektonicko-historických výskumov, archívneho výskumu, skúmanie morfológie terénu, analýza analógií hradných komplexov na našom území. Na základe týchto podkladov bola vytvorená ideová rekonštrukcia hradu – predpokladaný pôdorys areálu východného paláca a kresby pohľadov na jednotlivé fasády paláca, z ktorých sa následne vyhotovil hmotový model. Jeho súčasťou bola aj konkrétna podoba okien paláca na základe nálezov kamenných ostení pri archeologických výskumoch. Všetky detaily boli konzultované s odborníkmi, ktorí sa na výskumoch hradu podieľali. Hmotový model bol následne zasadený do modelu hradného kopca a nasledovala jeho celková úprava s doplnením detailov architektúry a textúr jednotlivých plôch. Priebežne boli tieto detaily konzultované s výskumníkmi. Na záver bola vytvorená aplikácia, v ktorej je možné prehliadať výsledný model hradu s podobou z 1. polovice 16. storočia.

STAVEBNÝ VÝVOJ HRADU

Dispozícia hradu a jeho členenie sa od prvopočiatkov prispôsobili tvaru hradného brala s dvojicou vyvýšených vrcholov prepojených nižším úzkym sedlom. Predpokladáme, že najstaršia časť s hradnou vežou bola postavená na prelome 13. a 14. storočia na západnej vyvýšenine Rikolfom ml., ktorého potomkovia boli zakladateľmi rodu pánov z Kamenice. Až neskôr došlo k zástavbe východnej vyvýšeniny, ktorá bola priestorovo veľkorysejšia. Najskôr tu postavili pravdepodobne len obvodové hradby a až postupne v 15. storočí dostavali ďalšie časti, až vznikol samostatný komplex budov a hradby. To, že na hrade existovali viaceré obytné stavby paralelne, súviselo iste aj so skutočnosťou, že bol majetkovo rozdelený medzi viacerých príslušníkov rodu pánov z Kamenice. So zastavaním východnej vyvýšeniny vznikla potreba prepojenia oboch postavených častí hradbou v pozdĺžnom sedle. Udalosti okolo začiatku 16. storočia prinútili vlastníkov k zvýšeniu obranyschopnosti hradu. Preto pristavali prvé predhradie na severnej a východnej strane.

VÝCHODNÝ PALÁC

Skalná vyvýšenina východnej časti hradu je v súčasnosti najviac prebádaná, pretože sa tu realizovali viaceré pamiatkové výskumy, avšak išlo len o čiastkové výskumy, plocha nie je kompletne prebádaná. Murivá v strednej a južnej časti plochy nie sú zatiaľ preskúmané.

Najstaršou časťou je severný obvodový múr, ktorý bol postavený s funkciou hradby. Neskôr k hradbe doplnili objekt na západnú stranu, zrejme baštu, s dodnes zachovanou strieľňou na severe i východe. Až v tretej fáze sa plocha pri severnom múre zastavala obytnými priestormi a východná strieľňa tak bola znefunkčnená. Z novopostavených miestností máme dnes po archeologickom výskume odkryté a v torzálnom stave prezentované dve. Menšia má zachovanú hrubú vrstvu maltovej podlahy a jeden veľký výklenok, v ktorom sa nachádzali drevené police. Do väčšej miestnosti viedol vstup s neskorogotickým kamenným portálom s rovným prekladom. Veľká miestnosť mala drevenú podlahu, z ktorej sa zachovalo len množstvo kovaných klincov a bola zaklenutá klenbou. Pri vstupe na južnej strane bol výklenok s vykurovacím telesom. Na vyššie podlažie viedlo kamenné schodisko, ktoré bolo podľa všetkého situované v rizalite, teda predsunutej časti.

V sutine sa pri archeologickom výskume našli viaceré fragmenty omietky s maľbami, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho výjavu. Sú maľované na bielom podklade a len v jednej vrstve, bez premalieb. Ich farebnosť je bordová, zelená a čierna. Majú zavíjané linky, ale aj zaoblené plochy, ktoré mohli byť súčasťou figurálneho motívu. Na základe týchto fragmentov môžeme len predpokladať, že išlo o neskorostredoveké nástenné maľby, možno z druhej polovice 15. storočia. Maľby museli byť súčasťou miestnosti na druhom podlaží a je možné, že sa nachádzali v honosnejšej miestnosti, azda kaplnke. V sutine sa našli aj viaceré kamenné architektonické články, ktoré dokladajú, že palác vznikol v neskorom stredoveku a musel byť pomerne honosný. V prvej polovici 16. storočia prešiel obnovou, čo potvrdzujú aj zvyšky kamenného portálu s už novovekou typológiou.

Z južnej strany východnej časti hradu máme zachovaný obvodový múr, ktorý ale siaha oproti severnej strane viac na východ. Skúmaním tvaru terénu môžeme predpokladať, že sa tu nachádzala samostatný vysunutý objekt, zrejme bašta, ktorá kontrolovala juhovýchodnú stranu hradného kopca. Na vnútornej fasáde severného paláca nenachádzame žiadne stopy po napojení priečok, ani žiadne iné stopy, ktoré by napovedali, že by stredná časť plochy východného hradu bola interiérom. Preto predpokladáme, že sa tu mohlo nachádzať nádvorie.

POUŽITÉ ZDROJE

COMISSO, Mário. Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu „Hrad Kamenica - sezóna 2014“, 2015.

HARČAR, P. Dokumentácia archeologického nálezu z hradu Kamenica. Nálezová správa Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. 2010.

HAVIAROVÁ, M. - HAVIAR, T. Hrad Kamenica, Architektonicko-historický výskum časti východného paláca, (východná časť hradného jadra – C), - severozápadná časť odkrytá archeologickým výskumom v roku 2015. 2016.

HAVIAROVÁ, M. a kol. Hrad Kamenica – tajomný hrad Čergova, Obec Kamenica, 2016.

KUČEROVÁ, Marta – BARIČ, Ján. Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu. Hrad Kamenica. 1. etapa. Múzeum Kežmarok, 2009.

KUČEROVÁ, Marta – BARIČ, Ján. Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu. Hrad Kamenica. 2. etapa. Múzeum Kežmarok, 2010.

MATEJKA, M. - ŠIMKOVIC, M. Hrad Kamenica. Architektonicko-historický výskum a návrh obnovy NKP, I. etapa. 2009 – 2010.

ROTH, P. - SOJÁK, M. Nálezy zo stredovekých hradov. In: AVANS v r. 2000. Nitra, 2001, s. 168.

SOJÁK, M. - FECKO, P. - GALOVÁ, Z. Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu NKP Zrúcanina hradu Kamenica. 2015.

SOJÁK, M. - FECKO, P. - GALOVÁ, Z. Kamenica, okr. Sabinov. Poloha Hrad (Zámok). Výskumná dokumentácia uložená v AÚ SAV Nitra. 2012.

NÁVOD NA STIAHNUTIE APLIKÁCIE

Pokiaľ sa nachádzate priamo na hrade, je ideálne prezerať si historickú podobu hradu cez aplikáciu, ktorá model zasadí do prostredia, v ktorom sa nachádzate. Ukážka ako aplikácia pracuje s prostredím (v interiéri na stole :-) ):

Je potrebné stiahnuť si a vytlačiť QR kód, stiahnuť a nainštalovať aplikáciu. QR kód: link na kód tu Pokiaľ sa nachádzate na hrade, QR kód tam nájdete, nemusíte ho vytlačiť. Funguje to aj po namierení na QR kód otvorený v inom telefóne, nemusí byť len vytlačený. 

Inštalácia aplikácie tu

Aplikácia funguje pre Android 11 a vyšší. Je potrebné povoliť inštaláciu, aj keď je z neznámeho zdroja (a môžete byť pred aplikáciou varovaní) a povoliť používanie fotoaparátu (otvorte si NASTAVENIA TELEFÓNU, v nich zoznam aplikácií a nájdite aplikáciu "Disk", v nej vyberte POVOLENIA a tam povoľte fotoaparát). Po otvorení aplikácie namierte fotoaparát mobilu alebo tabletu na QR kód, zobrazí sa vám model hradu. Otáčate ho klikaním na červenú kocku. Funguje to aj po namierení na QR kód otvorený v inom telefóne, nemusí byť len vytlačený. Model sa vám zobrazuje len ak mierite telefón na QR kód. V prípade, že máte s inštaláciou problém, môže ísť o nastavenia vášho telefónu. 

VIDEONÁVOD TU (postup sa môže mierne líšiť podľa vášho mobilu)

APLIKÁCIA NA STIAHNUTIE Z GOOGLE PLAY TU