"....aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ, tak ako miluješ mňa“
ĽUDOVÉ MISIE V KAMENICI
Požehnanými dňami pre našu farnosť boli ľudové misie či, jednoduchšie povedané, duchovné cvičenia, ktoré sa konali od 27.októbra do 3. novembra 2019. Táto, verme že premena našej farnosti začala v nedeľu slávením sv.omše s hlavnou témou - Boh ma miluje a hľadá ma. Traja verbisti - misionári Spoločnosti Božieho slova nás bohatým každodenným duchovným programom posilňovali vo viere, povzbudzovali k premene nášho srdca. Aj keď sme hriešni, mali by sme mať snahu polepšiť sa. Aby sme našli samých seba a vedeli odpovedať na otázku: "Aké je naše poslanie na tomto svete?".
Hneď v prvý deň sme sa v peknom množstve zúčastnili prednášky, na ktorej sme sa mohli dozvedieť, aké je poslanie ženy a muža v dnešnom svete, rodine, ale aj v Cirkvi. Začínali sme modlitbou a aj končili modlitbou, pretože spoločná modlitba je v rodine veľmi dôležitá, lebo v takej rodine je cítiť prítomnosť Boha. Od pondelka do piatku sme sa stretávali v Božom chráme o 15.00 hodine, kde sme sa pri Sviatosti oltárnej pomodlili korunku Božieho milosrdenstva. Nasledovala každodenná spoveď, pri ktorej sme si svoje hriechy mohli "spáliť" v spovedelnici a získať milosť posväcujúcu. Ak v nás prevláda istý nepokoj, je to len výsledok zlej komunikácie s Bohom. Sv. omšiam predchádzali modlitba sv.ruženca a videoprezentácie k misijnej téme.
V pondelok bol hlavnou témou hriech. Pri videoprojekcii sme tak mohli priamo prežiť pokúšanie Ježiša Krista na púšti, ktoré nás mohlo povzbudiť k odmietaniu páchať hriech cez "silu" našej viery. Za zvukov chrámovej hudby a slov: "Ježišu, syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym" sme zakončili kajúcu pobožnosť pálením tymiánu v ohni - ako znaku našej snahy polepšiť sa. Pre nás kresťanov to bolo akoby pozvanie Boha: „Poď, synu, dcéra a ukáž, že sa chceš zmeniť“...
V utorok bolo podstatou kázne "odpustenie". Pred slávením sv. omše sme mohli zažiť silu odpustenia cez Ježiša, keď mu predviedli hriešnicu a on mal rozhodnúť o jej osude. A jeho vyrieknutie : "Kto si bez hriechu....bolo povzbudením aj pre nás. Odpúšťa ten, kto žije láskou. Na príklade sv.Márie Goretti či Karla - budúceho pápeža, sme mohli zažiť silu viery. Hriechy sa odpúšťajú cez spoveď, na ktorú sa máme dôkladne pripraviť a nájsť správny motív, prečo sa chceme zbaviť našich hriechov. Tým základným motívom by malo byť, že chceme prežívať Božie milosrdenstvo. Po sv.omši nám o svojich misijných cestách v Ekvádore a Bolívii porozprával páter Ľudo. Priblížil nám život a podelil sa o zážitky počas svojho pôsobenia v týchto krajinách. A dokreslil to na sebe oblečeným pravým equádorskym modrým ponchom.
V stredu sme boli postavení veľkej skúške našej viery. Na príbehu pred sv.omšou sme mohli prežiť príbeh človeka, ktorý pod hrozbou smrti mal vyznať svoju vieru. Je jednoduché súdiť ho, že uprednostnil život pred vierou, čo aj oľutoval. Ale čo by sme spravili my, ak by sme sa ocitli v takejto skúške našej viery? Obrad obnovy krstných sľubov pri svetle sviečok a symbolické ponorenie našich rúk do svätenej vody bol viditeľným potvrdením našej viery v Ježiša Krista. Nikodémova noc nadväzuje na osobu Nikodéma, ktorý prišiel za Ježišom v noci. Aj my sme mohli v tichej adorácii v tme nachádzať cestu k Ježišovi. Ticho a tma oslobodzuje a dodáva odvahu prísť a stretnúť sa s Pánom.
Vo štvrtok sme zažili, ako sa nám pri každej sv.omši dáva Ježiš vo sv.Eucharistii, aby sme sa mu aj my odovzdali v láske. Ježiš je vo sviatosti Eucharistie pritomný tajomným, ale skutočným spôsobom. Vo chvíli premenenia sa uskutočňuje Ježišova obeta na kríži. Eucharistia je prameň a vrchol nášho kresťanského života. Po sv.omši bolo požehnanie, lámanie a dávanie chlebov. Spoznali ho pri lámaní chleba.
V piatok sme mali slávnostný deň, keďže v našej obci bol odpust - deň patrónov nášho kostola. Je to slávnosť, kedy si veriaci uvedomujú Božiu blahosklonnosť k ľudu. V kázni odzneli slová o tom, že všetko to "svetské"- vecné, nás nikdy nemôže spraviť šťastnými, len náš život s Kristom je pre nás naším najväčším bohatstvom. Aj keď si myslíme, že sme dobrí, snažíme sa konať dobré skutky, vždy sa nájde niečo, v čom sa máme polepšiť.
V sobotu sme sa mohli zamyslieť nad rodinou, či v nej cítime lásku, aká by v nej mala vládnuť. Či si uctíme jeden druhého ako manželia, či cítime úctu detí voči nám, voči starým rodičom. V súčasnosti sa akoby spomedzi ľudí vytrácali city, ktoré zároveň ovplyvňujú naše vzťahy. Ako keby sme sa hanbili prejaviť lásku, možno len cez jednoduché objatie... Mali sme si uvedomiť aj to, že my všetci sme jedna veľká rodina a ku každému by sme sa mali správať ako ku svojej mame či otcovi, bratovi či sestre. Obnova manželských sľubov bola pekným obradom pri Božom oltári a takým povzbudením pre všetkých na spoločnej ceste životom. Potešujúce bolo aj odľahčenie pátra Thomasa, ktorý povedal: "Ak je spokojná manželka, tak je spokojná celá rodina, čiže pre pokoj v rodine je lepšie dať jej za pravdu. "
V nedeľu 3.novembra sme sa s duchovnými "povzbuditeľmi" našej viery rozlúčili slávením sv.Eucharistie s povzbudzujúcou misijnou kázňou, pri ktorej sme si mohli uvedomiť naše slabosti a chyby, čo páter Thomas v závere zhrnul s jemu vlastným humorným, ale aj dôležitým odporúčaním: „Polepšite sa !!!“
Pred záverečným požehnaním pátri posvätili misijný kríž.
Tento misijný týždeň bol pre nás časom bohatej duchovnej obnovy, povzbudenia našej viery, zamyslenia sa nad sebou samými. Kto prišiel v tento pre nás tak duchovne bohatý týždeň do kostola, získal veľké povzbudenie, silu viery, možno vôľu zmeniť sa - byť lepším človekom, rozsievať lásku, robiť dobré skutky a takto mať nádej na večný život. Kto prišiel raz, musel prísť viackrát. Misijnou návštevou bola poctená aj Základná škola s materskou školou a Obecný úrad v Kamenici. Všetko, čo sme v tento týždeň mohli pôsobením misionárov v Božom chráme prežiť , viedlo len k jednému, pre nás kresťanov dôležitému poznaniu pravdy, k prehĺbeniu našej viery, nášho vzťahu s Bohom, k poznaniu samého seba a k uvedomeniu si nášho poslania tu na zemi. Svojimi slovami nás verbisti poučili, posilnili, ukázali cestu spásy. Možno občas aj kritizovali, ale len s úmyslom "uzdraviť" nás.