KAMENICKÁ „TRICECPJATKA“

Tomáš Haviar

 

Železnica si našla cestu do kamenického chotára relatívne skoro. V druhej polovici 19. storočia mala uhorská administratíva záujem prepojiť krajinu diaľkovými železnicami spájajúcimi prístavy pri Stredozemnom mori s hlavnými tepnami vtedajšej Haliče, dnes Poľska. Nádej na realizáciu malo viacero návrhov. Zvíťazil variant trate pozdĺž rieky Torysa z Prešova cez Sabinov, Lipany až do Orlova v povodí rieky Poprad. Odtiaľ železnica pokračovala popri toku na územie Haliče do Tarnówa. Konečné rozhodnutie o stavbe 55 km dlhej trate padlo 30. mája 1870. Do konkurzu na stavbu a prevádzkovanie sa zapojilo sedem uchádzačov, z ktorých vyšla víťazne viedenská banka UNION. Tá uzatvorila 1. októbra 1871 so stavebným podnikateľom Oskarom Pongrátzom zmluvu, podľa ktorej ju mal do 18. apríla 1873 postaviť. Staviteľ termín stihol, stavba bola dokončená 3. apríla 1873. Pravidelné vlaky začali jazdiť od 1. mája 1873, ale len po Orlov. Následný úsek Orlov – Muszyna bol otvorený v roku 1876, čím sa sprevádzkovala celá trať Prešov – Tarnów.

Podľa staničnej kroniky z Lipian, prvý vlak z Prešova prišiel do mesta v jednu novembrovú nedeľu na obed. Na stanici ho vítali davy zvedavcov. Cestu z Lipian do Orlova potom mohli absolvovať zadarmo.

Vlak prechádzal za Lipanami najnáročnejším stavebným úsekom prekonávajúcim európske rozvodie na Pustom Poli. Aby sa stavitelia vyhli razeniu tunela, čo by bolo veľmi finančne a technicky náročné, pre stúpanie do sedla použili serpentíny ponad Krivany a hlboké zárezy v oblasti Balážka. Náročné kamenárske a mínerské práce robili talianski majstri. Po prechode zárezmi sa otvoril panoramatický výhľad na obec Kamenica s ruinami stredovekého hradu. Pozorný cestujúci si všimol, že počas celej cesty z Prešova vlak míňal v pravidelných rytmoch malé domčeky pri trati so salutujúcou uniformovanou obsluhou.

Domčeky s príslušenstvom boli súčasťou železnice a slúžili pre riadenie dopravy. V začiatkoch prevádzky mohli vlaky odchádzať zo stanice v určitých časových intervaloch – následoch. Hlavne pri nákladných ale dochádzalo k dostihnutiu jedného druhým, čo bolo zapríčinené rôznym výkonom lokomotívy, váhou vlaku. Pre zamedzenie kolíznych situácií boli popri trati v presných rozostupoch (cca 1 až 2 km) postavené strážnice. V nich slúžili a bývali strážnici spolu aj s rodinou. Ich úloha spočívala v dávaní znamení vlakovej čate o situácii na ich úseku a stráženie zverenej časti trate. V prípade nebezpečia, napríklad spadnutých skál, mali povinnosť bezpečne zastaviť vlak. Strážne domčeky medzi stanicami boli navzájom pospájané buď telegrafom alebo jednoduchším zvonkovým návestidlom.

Pre budovy súvisiace s traťou Prešov – Orlov sa použili jednotné stavebné plány vypracované Košicko-bohumínskou železnicou. Tie určovali presné stavebné vzory nielen strážnych domčekov, ale aj výpravných budov, vodární a pod. V katastri Kamenice tak bol postavený jednoduchý strážny domček s jednou veľkou služobnou izbou a príslušenstvom. Na historických mapách označený iniciálami W.H. (nem. Wärterhaus, ľudovo „wochterňa“). Číslovanie strážnych domčekov začínalo za stanicou Kysak číslom 1 a končilo v stanici Orlov číslom 45. Kamenická „wachterňa“ dostala číslo 35. Život na odľahlom a nie príliš hostinnom mieste časom prinútil rodinu strážnika k úprave stavby. Vonkajšie priestory suchého záchodu boli obstavané, zadný pitvor sa prebudoval na ďalšiu izbu. Za samotným strážnym domčekom vyrástla podpivničená hospodárska budova, chliev a pec na chlieb.

Zmenili sa aj povinnosti strážnika. Po zavedení priestorovej sústavy riadenia vlakov v Rakúsko-Uhorsku po roku 1899 sa úseky premenovali na priestorové oddiely. Každý oddiel mal svoj strážny domček. Ten sa už ale nazýval hlásnica a strážnika premenovali na hlásničiara. Oddiel bol doplnený návestidlom (ľudovo „semafórom“), ktoré sa ovládalo z hlásnice. Vlak si postupne pomocou dorozumievacích návestí odovzdávali z oddielu do oddielu, prípadne ho zastavili.

Tak plynuli roky a nad obcou Kamenica žila železničiarska rodina ako súčasť veľkej vlakovej cesty. V roku 1928 došlo postupne k zrušeniu všetkých 45 hlásnic, tú kamenickú, nachádzajúcu sa v km 57,330 trate nevynímajúc. Od 18. júla 1934 dokonca zaviedli na celej trati Prešov – Orlov zjednodušené riadenie dopravy, čím sa znížil počet zamestnancov. Domček tak stratil svoj pôvodný účel a je pravdepodobné, že slúžil ako obyčajný dom pre bývalého zamestnanca železníc. Možné je oživenie strážnej služby počas vojnových rokov, kedy doprava na trati výrazne vzrástla. S tým mohlo súvisieť aj rozšírenie obostavanej plochy objektu. Čo je však podstatné, osobný vlak tu ešte stále oficiálne nezastavoval.

Robotníci dochádzajúci za prácou do Lipian a okolia museli chodiť každý deň niekoľko kilometrov peši. Všetko sa zmenilo v roku 1953. Presnejšie 14. mája 1953 zastavil prvý osobný vlak na zastávke Kamenica nad Torysou, zriadenej pri bývalej hlásnici číslo 35. Vznikla legendárna „kamenická 35“. Dostupnosť pre obyvateľov nebola ideálna, čo sa po zavedení autobusovej dopravy prejavilo nezáujmom cestujúcich.

Vlaky podľa cestovných poriadkov zastavovali na zastávke Kamenica nad Torysou ešte v roku 2000. V roku 2001 bola stále zastávka vedená v cestovnom poriadku, no žiadny vlak tu už nezastavoval. Potom všetko nabralo rýchly spád a okrem administratívneho zrušenia zastávky bola zbúraná aj stavba pôvodne strážneho domčeku. Dnes ostali len zarastené pozostatky betónových základov hospodárskej budovy. K bývalej zastávke dodnes vedie kamenná cesta, no nič už nenasvedčuje tomu, že aj tu sa kedysi bývalo.

Vieme kto vykonával funkciu hlásnika? Vieme kto tam býval a hospodáril? Sú zachované príhody s cestovaním na 35? Aj tieto drobnosti nám pomôžu uchovať spomienku na to, keď v Kamenici zastavovali vlaky.

 

Fotografie:

1 - Zimný pohľad na domček, v pozadí je oddielové návestidlo a vľavo od hlásnice je vidieť hospodárske objekty. Tak ako pri väčšine železničných staníc a zastávok aj tu začínala turistická značka, o čom svedčí stĺpik so strieškou a informačnou tabuľkou. (zdroj: fb)

2 - Budova strážneho domčeku povýšeného na zastávku. Nad nápisovou tabuľou Kamenica nad Torysou je pod lampou štítok, na ktorom bolo číslo 35. Objekt má oproti stavebným plánom murovanú prístavbu s upraveným sklonom strechy a dva komíny. Ručné návestidlá nasvedčujú tomu, že sa tu ešte pravdepodobne vykonávala dopravná služba. (zdroj: Andrej Vandžura)

3 - Nákladný vlak prešiel zastávku Kamenica nad Torysou. Vľavo od budovy vidno oddielové mechanické návestidlo v polohe voľno pre smer z Lipian do Plavča. (zdroj: fb)

4 - Pohľad na strážny domček číslo 31, foto z roku 1928. Na fotografii vidno pôvodné detaily stavby a drevenej prístavby hospodárskej časti. (zdroj: ŽM Bratislava)

5 - Situovanie hlásnice pri Kamenici na mape III. vojenského mapovania z roku 1934 (zdroj: archív autora)

6 - Unifikované stavebné plány pre stavbu jednoduchého strážneho domčeku vypracované KBŽ. (zdroj: archív autora)