PREHLIADKA HRADU
Stav a rozsah murív, ktoré sú dnes viditeľné v areáli hradu, nedávajú možnosť presne interpretovať jeho pôvodnú dispozíciu. Podoby väčšiny stavieb ostáva v rovine hypotéz, ktoré sa len postupnou realizáciou pamiatkových výskumov upresňujú alebo vyvracajú. Dispozícia hradu a jeho členenie sa prispôsobili tvaru hradného brala s dvojicou vyvýšených vrcholov prepojených nižším úzkym sedlom.
Neskôr bol hrad doplnený aj opevnením s baštami a priekopou na severnej a východnej strane. Stavebne najmladšia časť hradného areálu vznikla za objektmi východného paláca na zníženej východnej plošine. Predpokladáme, že najstaršia časť bola postavená na prelome 13. a 14. storočia na západnej vyvýšenine, týčiacej sa nad obcou Kamenica. Základ tvorila valcovitá veža, po jej severnej a južnej strane stál palác a celý areál hradného jadra bol obkolesený hradbou.
Zrejme až potom došlo k zástavbe východnej vyvýšeniny, ktorá bola priestorovo veľkorysejšia. Najskôr tu postavili pravdepodobne len obvodové hradby a až postupne v 15. storočí dostavali veľký reprezentačný dvojpodlažný palác. To, že na hrade existovali viaceré obytné stavby paralelne súviselo iste aj so skutočnosťou, že bol majetkovo rozdelený medzi viacerých príslušníkov rodu pánov z Kamenice. So zastavaním východnej vyvýšeniny vznikla potreba prepojenia oboch postavených častí hradbou v pozdĺžnom sedle. Udalosti okolo začiatku 16. storočia prinútili vlastníkov k zvýšeniu obranyschopnosti hradu. Preto pristavali prvé predhradie na severnej a východnej strane. Tvorila ho obvodová hradba doplnená trojicou bášt s nepravidelnými pôdorysmi.
Tretie predhradie bolo najrozsiahlejšie, vzniklo na východnej plošine a dosahovalo dĺžku až 160 metrov. Zo severnej strany bolo predhradie chránené priekopou a mohutným valom pokračujúcim pozdĺž celej severnej strany hradu až po severnú baštu prvého predhradia. Areál hradu dopĺňa hradný rybník na severozápadnej strane kopca. Počas archeologických vykopávok sa našli na hrade rybárske háčiky. Jeho obyvatelia sa teda museli zaoberať chytaním a pravdepodobne aj chovom rýb.
Mgr. Michaela Haviarová, PhD.