KAMENICKA JAŚLIČKA
Z obecnej kroniky z roku 1997
Anjel: „S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Čujte teda čo sa stalo v mestečku Betleheme a čo sa medzi pastiermi deje. „Sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom na zemi.“
Fedor: Ktože to tu spieva za chladnej noci, azda si žarty vystrája ktosi. Tak sa trasiem po celom tele, že strach od mrazu a zimy ma melie. Takáto bola predivná táto noc, že toho strachu bolo viac než dosť. Pastieri, druhovia, ovce sa mi stratili a všetky ovečky sa mi splašili. Ja stratil fujaru v betlehemských horách a neviem čo má znamenať ten veľký poplach. Ale si ja zavolám na svojich druhov, azda sa vrátili niektorí z nich domov. Stacho, Junák, starý Kubo, kde ste, nože sa domov všetci neste!
Stacho: Čo ti je bratku Fedore, azda si potratil ovce po hore?
Fedor: Poď bližšie bratku Stachu, ja som tu vo veľkom strachu.
Stacho: Ja toho strachu tiež mám dosti, hoci mám od Kuba diplom za smelosť, ale čo sa túto noc deje, aj toho smelého hrôza zaleje.
Fedor: Bol si v meste, bratku Stachu?
Stacho: Celkom až tak nie, len tak voľajako.
Fedor: A čo si tam videl?
Stacho: Veľké pluky vojska strážcov, sluhov, trubačov a naháňačov.
Fedor: A s Junákom si nebol?
Stacho: No kdeže som s ním mohol byť, keď hneď po večeri sa mi stratili a neviem kam sa mi podeli. Ale ticho! Čujem ako sa blíži niekto sem.
Junák: Dajže Vám Bože dobrý večer a každý si rozum do hrsti ber. Čo som sa za Vami nachodil, kým som k vám konečne trafil.
Fedor: A kdeže si bol bratku Junáku, či i ty mal príhodu nejakú?
Junák: Hneď príde Kubo, nestačí za mnou, jeho staré nohy už ťažko môžu. Ale keď on príde, on vám povie koľko tej hrôzy za dnešný večer je. Ja vám len stačím toľko povedať, že smelo môžeme súdny deň čakať. Tam dolu v meste všetko ako na tŕni, čo bude do rána len Pán Boh vie a nikto iný.
Fedor: Aký som smelý, tak sa dnes bojím každého ránka a vetra sa hrozím. Keby som sa mal kde túto noc ukryť, šťastlivo a v pokoji ju prežiť.
Stacho: Úfajme v Boha, sme v jeho rukách a vytrvajme v jeho dobrotách.
Junák: Aha, už je tu Kubo so šedivou bradou.
Kubo: Ej, naničhodníci, ale me čekace a istotne zaś veci v poradku nemace. A cože robia ovce, a či boli pred vlkmi zavreté dvere, a či je žinčica na zajtra hotová, či to má byť vždy len starosc Kubova?
Fedor: Utíš sa ty, starý, lebo nevieme kam sa nám ovce rozpŕchli dolinami.
Stacho: Kto by strážil v túto nočnú chvíľu, keď všetky príšery razom na nás idú.
Kubo: Co, jake prišery, čeho śe bojice? či zaś čiste svedomie nemáce? Nože Fedore, najprv nám ty povedz čo všetko dnes zažili pastieri oviec.
Fedor: Vlastne už celý deň nemáme pokoja, lebo ľudia v meste jak včely sa roja. Keď sme pozerali zvrchu, stráže dolu všade, vdeli sme tisíce ľudu, mysleli sme si, že snáď vojna bude. Ale so svetom iná rana ide. Psiská nám štekali, div sa neroztrhali, veľkou zúrivosťou celý deň besneli. Ba aj sem na salaš prišli cudzí ľudia. Náš tichý život nepokojom rušia. Hľadali svoj nocľah, nemali kde spať, my sme sa báli, že nám chcú ovce brať. Boli aj vojaci na našom salaši, tí po horách pochodia zle asi. Hory, lesy, nory naše sa dnes uzývajú a štekoty našich psovpokoja nedajú. Všetko je tu pre nás také úzkostlivé, príšerné, mátožné, na všetko strašlivé
Kubo: Dosc že už Fedore, prestaň svojo reči, bo na zbožných ľudzi bars śe to nesveči Ja človek nad hrobom, šicko vam vyśvetlim a šicko podľa pisma vam vyložim. či azda neznace o proroctve našich otcov, o velikej tužbe 4 tiśic rokov? Z biedy a z temnoty vyslobodzic má nas od Boha poslany Spasiteľ Mesiaš. Z Panny śe ma zrodzic, medzi nami chodzic a velikym kraľom śveta tu ma byc. Tu v našim malym mestečku Betleheme Božske pacholiatko na chviľu uzrieme. No, už je tu ten čas, proroctvo śe plni a nastaňu pre ľud konečne lepše dni. Sem mala prisc Panna, z rodu Davidovho a nam na śvet tu vydac syna Božeho.
Fedor: Boh, to je už iné slovo, to je radosc. To sebe radšej zaśpivajme, strachu bolo dosc.
Stacho: Hor sa chlapi, zaspievajme si, nech prestane naša bieda.
Junák: Aj ja veru tiž stojim za tym, žeby sme sebe dajaku pastirsku śpivanku zaśpivali „Stavajte pastieri“.
Kubo: Ale teraz už dosc, odpočinte si, aby ste sa vyspali z hrôz tejto noci. Poukladajte sa pekne vedľa seba, nech śe vám priśnije co má prisc z neba.
Anjel: Glória in excelsis deo!
Junák: Teho spánku je jakoška málo.
Stacho: Nebuntoš Junaku, co še ci robi, radšej me prikri, bo mi maržňu nohy.
Fedor: Ja by volel tri dni spac, jak jednu noc ovce pajsc.
Kubo: Hyžu, hyžu, blychy me hryžu. A tom bo tom za kabatom kolo galira jedna druhu driľa a kolo pasu lem sśe tak paśu.
Anjel: Glória in excelsis deo!
Fedor: Co je to za śpiv, co je to za śvetlo, stavajce braca na nohy chytro.
Anjel: Čo sa ma bojíte, čo trápite seba, hľa veľkú radosť prinášam vám z neba. Boh sa narodil, sveta vykupiteľ, od Boha poslaný národov Spasiteľ.
Stacho: Bože dobrotivý, tak si nás miloval, že si svojho syna z lásky k nám poslal.
Fedor: Poďme bratia, pokloňme sa my a darujme čary dieťatku malému. Ja, Fedorík, bystrý Pavlík, ja ti obetujem také jabĺčko, aké je tvoje milé srdiečko.
Stacho: Ja ti obetujem hrudu syra, aby ťa vychovala tvoja matka milá.
Junák: Ja ti obetujem dve ovečky a dvoch pekných baránkov.
Kubo: A ja starý, co ci mám dac, kedz śe mam z teho śveta brac?
„Zbohom sa mávajte a s Pánom bývajte, nech Vás Boh požehná a dá Vám spasenia, nech bude pochválen, až na veky, amen.“
Prepis textu M. Haviarová, foto archív V. Gladiš